Tento dokumentik obsahuje v čase sa meniaci zoznam často kladených otázok, týkajúcich sa práce a vypracovania diplomových prác na FMFI UK. Je plný osobných názorov autora (Peter Novák, absolovent UI na FMFI UK z roku 2002) a preto je potrebné brať ho len ako doporučenia, ktoré nemusia mať žiadny súvis s aktuálnym stavom pravidiel pre štúdium na UI FMFI UK.
Po niekoľkých dňoch od prvého uverejnenia tejto sady sa začali zbierať prvé ohlasy, ktoré zväčša doplnili linky na nejaké ďalšie zdroje, ktoré je veľmi dobré si prečítať, prípadne na podobné materiály ako je tento. Všetkým, ktorí mi poslali tieto materiály veľmi ďakujem.
Ak sa vám zdá, že odpoveď na nejakú dôležitú otázku ešte chýba, prosím čím skôr sa ozvite a pošlite mejl na adresu pno [at] aronde [dot] net.
Titulná strana diplomovej práce by mala vyzerať vo všeobecnosti
nejako takto v anglickej verzii 
a nejako takto v slovenskej verzii 
.
Samozrejme ide len o doporučenie, ktorým je možné sa inšpirovať a
použiť vlastnú fantáziu. Samozrejme titulná strana by nemala byť
extrémne zložitá, alebo ináč extravagantná. Uvedomte si, že toto je
prvé čo čitateľ vašej práce uvidí a preto je dobré dať
si na tom záležať.
Pre prípadných záujemcov som vyrobil malý balíček obsahujúci LaTeX-ovú šablónu titulnej stránky aj s dostatočne kvalitnými logami Univerzity Komenského. Je možné získať ho odtiaľto. Je to pomerne jednoducho a hlavne hlúpo urobený kúsok. Všetky dôležité informácie je možné nájsť v súbore README.TXT.
Každý rok sa nájdu dobráci, ktorí si na titulnú stranu diplomovej práce napíšu pod nápis "Fakulta Matematiky, Fyziky a Informatiky" nápis "Katedra Informatiky" a taktiez duše, ktoré sa domnievajú, že nápis "Ústav Informatiky" je lepšia alternatíva. Po kratšej diskusii som zistil, že správnejší je druhý nápis. Teda "Ústav Informatiky".
Logá Univerzity Komenského je možné stiahnuť buď ako súčasť
balíčka pre výrobu titulnej stránky, alebo priamo vo formátoch EPS
a JPEG. Postscriptová verzia je oveľa väčšia
a kvalitnejšia a preto ju doporučujem ako základ pre ďalšie
spracovanie.
V dobe vzniku tohto dokumentu a pred ním žiadne takéto pravidlá neexistovali a neexistujú. Typografické spracovanie diplomovej práce a jej sadzba sa ponechávajú na vôľu konkrétneho študenta za dodržania istých neformálnych pravidiel.
Všeobecne sa očakáva, že študent sa bude pri písaní práce inšpirovať dostupnou literatúrou, článkami z ktorých vychádza a pod. To znamená, že sa ponecháva na ľubovôľu študenta aké riadkovanie použije, koľko miesta nechá na každej strane na okrajoch, akú veľkosť fontu použije, aké bude číslovanie a layout kapitol, sekcii a iných objektov diplomovej práce, ...
Pre tých, ktorí by sa nakoniec však radi dostali aspoň k akým-takým pravidlám (napríklad sa neradi spoliehajú na svoju fantáziu ;-)) uvádzame niekoľko neformálnych doporučení pre výsledný tvar diplomovky v poradí v akom ma napadli:
- riadkovanie = 1.5 - myslite na to, že prípadný čitateľ si možno bude chcieť písať poznámky medzi riadky prípadne k textu. Je dobré urobiť preto text trošku vzdušným. V každom prípade nepoužívajte väčšie riadkovanie na nafukovanie textu. Spozná sa to rýchlo (spolu s veľkým fontom veľké riadkovanie pôsobí dosť škaredo a podozrivo).
- okraje (margins) okolo papiera - podobne ako pri riadkovaní myslite na to, že čitateľ si možno bude chcieť písať na okraj poznámky. Tiež je dôležité myslieť na väzbu práce. Preto na strane papiera, kde bude väzba, je dobré nechať cca 3cm voľného miesta. Podľa odporúčaní z [1] je dobré nechať ostatné okraje (hornyý, dolný, pravý/ľavý - podľa situácie) cca 2.5cm.
- jednostranne/obojstranne - väčšinou je zvykom, že diplomová práca je vytlačená jednostranne, no z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že obojstranne vytlačená práca je bez námietok akceptovaná. Ja osobne som za použitie obojstranného usporiadania ak tomu nebránia iné dôvody (dohody so školiteľom, zvláštne osobné preferencie, apod.) už len kvôli šetreniu papierom (tí, ktorí musia platiť za vytlačenie práce sa samozrejme asi rozhodnú podľa ceny).
- čestné vyhlásenie - podľa odporúčaní z [1] je toto vyhlásenie zbytočnou súčasťou diplomovej práce. V každom prípade je zvykom ho do práce dávať. Zamyslite sa a zariaďte sa ako chcete. Aj vzhľadom na to, že toto vyhlásenie na UI FMFI UK podľa mojich informácii nieje povinné, je jeho text relatívne voľný a obsah sa ponecháva na fantáziu čitateľa. Určite to nieje niečo za čo by bol ktokoľvek napomínaný... Čo sa týka poďakovania v diplomovej práci, platia vyšsie uvedené riadky.
- farebné strany - myslite na svoje možnosti. Farebné strany v diplomovej práci síce vyzerajú pekne, ale ich kvalitné vytlačenie aj pomerne veľa stojí (v súčasnosti - máj 2003 1xA4 na farebnej laserjet = 25.-Skk). Tiež strakatý text nieje to najlepšie čo môžte urobiť. Pri vyrábaní farebných kúskov do práce buďte teda opatrní. Ja osobne by som použil farbu len vtedy keď to je naozaj nutné (zložité grafy, kde nestačí odlíšenie pomocou typov čiar, zložité obrázky, dôležité screenshoty, ...). Pokiaľ možno, určite by som neplytval farbou na záhlavia tabuliek a jednoduché grafy.
- väzba - v minulosti sa použivala výhradne pevná väzba (dosková), ale dnes nie sú žiadne námietky ani proti tepelnej a hrebeňovej väzbe. Rozhodnutie závisí len na autorovi. Pevná väzba je samozrejme najdrahšia (cca 300.- Skk za jeden exemplár, závisí aj od množstva vysádzaného textu na prebale) a hrebeňová je najlacnejšia, ale aj najhoršie vyzerá a ťažšie znáša tvrdšiu manipuláciu.
- uvádzanie odkazov na literatúru- z vlastnej skúsenosti viem, že je dôležité naštudovať si správny tvar bibliografie na konci diplomovej práce. Najlepšie je o každej položke bibliografie napísať tak veľa štandardných informácií ako to je možné (za štandardne informácie považujeme údaje ako meno autora, titul práce/článku, titul knihy, alebo zdroja v ktorom bola práca publikovaná, vydavateľ, stručná adresa vydavateľa, editor, stránky v knihe/zborníku, kde sa článok nachádza, rok uverejnenia, url, ...). Je dobré držať sa bibliografických údajov zo servera citeseer.nj.nec.com, ktorý je veľmi dobrým zdrojom článkov a referencií o nich (nájdete tu celé BibTeX entries pre danú prácu). Pokiaľ je mi známe, nieje pevne určené či používať odkazy v tvare "[1]", alebo "[Sef03]". Necháva sa to na autora. Ja osobne sa prihováram za druhú formu, pretože je pre čitateľa ľahšie čitateľná, ale je to len moja osobná preferencia.
- počet odovzdaných exemplárov - pokiaľ je mi známe, odovzdávajú/tlačia sa 4 exempláre diplomovej práce. Po jednej pre školiteľa, oponenta, do knižnice a jeden pre ústavný archív.
Nasleduje podobný neformálny zoznam rád a pravidiel pre obsah a štýl diplomovej práce:
- Obsah - podľa môjho názoru nieje dobré uvádzať obsah do príliš hlbokej úrovne. Jednak to nemá význam a ak je obsah príliš dlhý vyvoláva dojem, že je tam len na nafukovanie veľkosti práce. Ja osobne by som obsah uvádzal najviac do 3. úrovne. Okrem toho si počas práce na diplomovke kontrolujte ako priebežne vyzerá obsah. Totiž to, ako vyzerá obsah práce vás môže dostatočne skoro upozorniť na chyby v štruktúre práce. Napríklad sa mi vidí, že vetvy textu s jedným potomkom sú veľmi podozrivé a podľa môjho názoru sa im treba pokiaľ možno širokým oblúkom vyhýbať. Mám na mysli takéto tvary:
- Kapitola 1
- Podkapitola 1.1
- Kapitola 2
- Podkapitola 2.1
- Podpodkapitola 2.1.1
- Kapitola 3
- Úvod - úvod by mal byť relatívne stručný a zrozumiteľný aj pre nezainteresovaného čitateľa. Je to to prvé s čím sa čitateľ stretne a preto táto časť práce silno vplýva na jeho mienku o celej práci. Nie dlhý a vcelku podnetný návod od Sandra Etalleho si môžte stiahnuť v PDF, alebo v PS formáte.
- Záver - na záver práce sa oddá zhrnúť ciele práce, dosiahnuté výsledky a možno načrtnúť možné cesty ďalšieho rozvoja práce. Toto je po úvode snáď druhá najdôležitejšia časť diplomovky už len preto, že práca sa pri náhodnom otvorení často otvorí práve na konci ;-).
- Rigoróznosť, uvádzanie literatúry - je dobré snažiť sa (samozrejme podľa charakteru práce, hlavne však v teoretických prácach) oprieť každý dôležitý pojem a vzťah buď o precíznu definíciu, alebo o odkaz na literatúru, kde je možné takúto definíciu nájsť. Ak by sa totiž niečo čitateľovi v práci nezdalo, takto má šancu skontrolovať či o pojme o ktorom píšete má rovnakú predstavu ako vy, alebo nie. Tiež môže existovať viacero málinko odlišných definícií jedného pojmu/objektu a je vždy dobré upresniť s ktorou definíciou práce manipulujete.
Pokiaľ viem tak žiadne takéto doporučenia niesú. Už len preto, že sa akosi mlčky predpokladá, že každý, ktorý sa rozhodne pre implementačnú (resp. čiastočne implementačnú) prácu vie ako na to, má nejaké návyky, ktoré ho mali naučiť v nižších ročníkovch (počas ročníkového projektu apod...). Smola je, že mnohí tieto zdravé návyky nemajú. Preto nasleduje zoznam mojich odporučení, ktoré je dobré chápať ako minimálne požiadavky, ktoré by mala spĺňať implementačná časť práce na to, aby prešla hodnotením ak by som ja bol oponentom práce. V zásade ide o akési minimálne formálne požiadavky, ktoré by od vás chceli, keby máte dodať nejakú knižnicu externej komerčnej firme. Budú to veľmi slabé pravidlá, pretože to ako robiť softwareový projekt je už veľa krát napísané inde a absolovent informatiky na FMFI UK by mal vedieť kde. Keď nič iné, odporúčam niektoré predmety bloku "Programové a počítačové systémy", alebo osobné konzultácie s ľuďmi na KVI FMFI UK, prípadne s vyučujúcimi predmetov C, C++ a Java.
Ak je teda vaša práca implementačného charakteru, je dobré chápať túto prácu ako štandardný softwareový projekt, ktorý ako taký, má aj istú sadu artefaktov, ktoré treba doručiť spolu s výsledným programom. Mám na mysli hlavne podrobnú programátorskú (možno aj analytickú) dokumentáciu k programu, dobre okomentovaný kód, ak to je potrebné inštalačné skripty, alebo aspoň návod na inštaláciu, v prípade knižnice nejaké príklady použitia apod. Myslite totiž na to, že váš produkt sa bude niekto snažiť použiť. Posudzovateľ, alebo nádejný kandidát dostane do rúk CD s vašim programom a bude to chcieť bezproblémovo nainštalovať, spustiť, poskúšať, možno poexperimentovať so zdrojovým kódom... Na toto potrebuje pomerne veľa dokumentácie od README suborov na všetkých miestach kde to je potrebné, cez analytickú dokumentáciu (popisy architektúry programu, diagramy tried, procesov, ...) až po dobre okomentovaný a jasne napísaný kód a samozrejme netreba zabudnúť ani na inštrukcie ku kompilácii programu, prípadne makefile. Myslite na to, že ak sa užívateľovi nepodarí na prvý raz dosiahnuť to čo zamýšľa, znechutí ho to, skúsi to niekoľkokrát, ale ak mu to nevyjde na tretí, či štvrtý pokus, váš produkt zahodí a vyhlási, že stojí za "starú belú", napriek tomu, že ste naimplementovali veľmi sofistikovaný algoritmus, ktorý snáď za užívateľa aj rozmýšľa. Na dokumentáciu programov sa mne osobne osvedčil doxygen, ktorý dobre funguje s C++, Javou, PHP, ...
Tu je jeden z mojich starých projektov, ktorý by mohol poslúžiť ako príklad vcelku dostatočnej dokumentácie (ako to chápem ja). Je to malý projektík urobený ako projekt na skúšku, či domáca úloha na predmet Neurovedy. Už sa poriadne nepamätám na detaily, ale nieje to zlé. Určite to nieje však ani zďaleka najlepšie ;-). Nech to slúži pre inšpiráciu. Ak niekto z vás bude mať pripomienky k forme implementácie (nie k účelu programu samotného) rád podiskutujem a niečo nové sa aj sám naučím. Teda hopfield.zip. Nech sa páči.
Pripraviť si kvalitnú prezentáciu nieje jednoduché. Zdá sa, že tento fakt množstvo študentov podcení, čo sa prejaví hlavne na predobhajobe. Je veľmi poučné a užitočné prečítať si pred prípravou prezentácie na predobhajobu, alebo obhajobu papier od Iana Padberryho (PDF, PS) v ktorom sú spomenuté hlavné body prípravy, na čo treba dať pozor, čo je dôležité a čo nieje apod. Nasleduje niekoľko bodov, ktoré ma na túto tému napadli:
- Čas - čas určený na prezentáciu sa rok od roka mení podľa potrieb toho ktorého ročníka študentov. Vždy je však nastavený tak, aby bolo za túto dobu prezentovať publiku prácu. Vždy sa zdá, že je času málo (10-15 min.), hlavne ak si autor myslí, že jeho práca je veľmi obsiahla. Toho času je toľko, koľko ho je a musí stačiť. Nik vás pravdepodobne nezbije ak sa vaša prezentácia trošku natiahne, ale určite vám to bude vytknuté ako chyba ak to bolo viac ako o 1-3 minúty. Preto si treba starostlivo pripravit osnovu prezentácie a premyslieť si do akej hĺbky budete vašu prácu prezentovať. Naštastie sa za tých 10-15 minút, nedá ísť príliš do hĺbky (publikum by sa nudilo, veď okrem vašej práce uvidí ešte aspon 2 ďalšie) a preto je dobré niektoré body len letmo spomenúť a nesnažiť sa ukázať publiku detaily práce. Stačí sa držať na relatívne všeobecnej úrovni a chápať túto prezentáciu nie ako podrobnú prednášku o vašej práci, ale ako akúsi reklamu na samotnú prácu.
- Slajdy - digitálna forma/spätný projektor - závisí na každom autorovi, či použije digitálny spôsob premietania svojich slajdov, alebo meotar. Netreba podceňovať možnosti meotaru. Na konkrétny účel zvyčajne postačí. myslite vždy na to, aby slajdy bolôi čitateľné! farebné pozadie a kvietky v rohu, či kdejaké efekty v prezentácii iste pobavia, ale pravdepodobne zabránia tým čo sedia viac vzadu aby si zreteĺne prečítali obsah priesvitiek. Pokiaľ možno netreba príliš veľa priesvitiek, inak sa z prezentácie stane diskotéka a tiež by asi nemalo by5 na nich príliš veľa textu. Môj názor je, že slajdy by mali slúžiť ako opora/osnova pri samotnej prezentácii. Teda mali by obsahovat to, čo sa ťažko sprostredkuje rečou (grafy, obrázky) a hlavne osnovu reči aby publikum mohlo udržiavať kontext vašej prezentácie a pomôže to i vám (nezabudnete na dôležité body).
- Reč a prednes - myslite na to, že vaša prezentácia je predovšetkým reklamou na vašu prácu a preto by ste mali vystupovať primerane sebavedome (veď ste na svoju prácu hrdí a ste s ňou spokojní, nie?). Podľa mňa je veľmi dobré vyskúšať si prezentáciu so všetkými detailami (a so stopkami v ruke) niekoľko krát jeden deň pred samotným vystúpením. Určite nieje dobrý nápad snažiť sa pripraviť si osnovu a domnievať sa, že veď podľa nej to už na mieste nejako poviete na prvý raz. Takto to nefunguje!!! Snáď iba v prípade, že ste fakt skúsení v prezentovaní a verejnom vystupovaní. V tom prípade, ale asi túto stránku asi nečítate a máte na vec vlastný názor.
Každý rok sa mnoho študentov znova a znova snaží dopátrať toho ako to vlastne celé s tými diplomovkami funguje. Preto sa pre ukľudnenie pre neznalých pokúsim zhrnúť ako to vyzerá.
- Prihlásenie sa na obhajobu diplomovej práce - V prvom rade samozrejme treba prihlśiť na obhajobu diplomovej práce. Už sa nepamätám, či som to aj niekedy odovzdal, alebo nie, ale snáď je lepšie ten papier odovzdať. Detaily vám vysvetlia tetušky na študijnom oddelení.
- Predobhajoba - predobhajoba nieje len taká zbytočná buzerácia dobrá len na to, aby študent získal zápočet z dipl. seminára. V prvom rade je dobré uvedomiť si, že je to prvá šanca prezentovať svoju prácu verejne. Pre mnohých je to po prvý raz v živote(!). Preto je dôležite chápať túto udalosť ako príležitosť nacvičiť si prezentovanie vlastnej práce. Nemusí to predsa byť úžasné, veď sa to práve učíte.
- Odovzdanie samotnej práce - Ako už bolo spomenuté, diplomové práca sa v súčasnej dobe odovzdáva v štyroch exemplároch. Jeden školiteľovi, jeden oponentovi, jeden do knižnice a jeden do ústavného archívu. Ak buď oponent, alebo školiteľ svoj exemplár odovzdá, bude stačiť odovzdať 3 kúsky. Radšej sa preto informujte vopred u gestora bloku.
- Školiteľov posudok a Oponentský posudok - Po odovzdaní vašej diplomovej práce sú exempláre odovzdané vášmu školiteľovi a oponentovi (ak ste tak, napríklad v prípade školiteľa, neurobili sami). Oponenta vám pridelí katedra (v našom prípade Ústav Informatiky FMFI UK) podľa svojho uváženia (v našom prípade je najdôležitejší v tomto procese gestor bloku UI). Títo dvaja ľudia potom majú za úlohu vašu prácu si poriadne prečítať, preštudovať a v písomnej forme sa k nej vyjadriť. Školiteľov posudok bude obsahovať hlavne posúdenie vášho prístupu k práci, posúdenie úlohy s ktorou ste sa v nej "popasovali", prípadne ďalšie pripomienky, chvály, či hany. Od oponenta môžete očakávať hlavne kritický (nie nutne, ale prevažne v negatívnom zmysle) postoj. Teda bude sa snažiť vytknúť vám všetky formálne, obsahové, jazykové a iné chyby, ktorých ste sa dopustili, diskutovať s vašim textom na miestach, kde text stojí na tenkom ľade a pravdepodobne sa pokúsi sumarizovať svoje chápanie vašej práce (ktoré môže byť značne odlišné od vášho). Veľmi dôležitou súčasťou takéhoto posudku sú samozrejme otázky, ktoré vám budú položené na obhajobe a námety na diskusiu na tomto mieste. Obidvaja, oponent, aj školiteľ v posudku uvedú aj svoje návrhy na hodnotenie práce. Veľmi dobrý opis toho, čo takéto posudky obnášajú sa dajú nájsť v [4].
- Obhajoba - Nejaký čas pred obhajobou dostanete do rúk obidva posudky od školiteľa aj od oponenta. mali by ste si pripraviť reakcie na všetky otázky a námety plynúce z týchto posudkov. Samotná obhajoba prebieha tak, že v stanovený čas sa zíde komisia a začne sa zaoberať jednotlivými prácami podľa vopred určeného poradia. Keď prídete na rad, máte čas na malú prípravu, technické prípravy (príprava spätného projektora, dataprojektora, pripojenie notebooku, apod...) a potom môžte začat samotnú prezentáciu vašej práce. Po jej skončení bude prečítaný najprv školiteľov posudok a potom oponentský posudok v ktorom budú obsiahnuté otázky, vŕtania a námety na ďalšiu diskusiu. Následne je znova loptička na vašej strane a máte priestor reagovať na všetko čo za reakciu v posudkoch stálo. Zvyčajne táto časť obhajoby plynule prejde do ďalších otázok zo strany zúčastnenej verejnosti a komisie. Pre doplnenie, chcem len spomenúť, že obhajoba je verejná, teda môže sa prísť pozrieť ktokoľvek až do vyčerpania priestorových možností. Zvyčajne sú to spolužiaci, osadenstvo katedry/ústavu, mladší spolužiaci a podobné indivíduá. Po odznení všetkých prezentácií a po položení všetkých otázok sa komisia bez prítomnosti verejnosti a študentov poradí o hodnoteniach prác čo po prestávke vyústi do verejného oznámenia hodnotenia jednotlivých prác, potrasenia niekoľkých rúk a je zvykom, že nasledujú neformálne diskusie medzi pedagógmi a v tejto chvíli uź bývalími študentami, čo je vždy veľmi príjemný záver celej udalosti.
- a ďalej...- ďalej uz nič!!! Už ste pravdepodobne Mgr. a to stačí. (ak vám náhodou nechýba ešte nejaká štátnica)
Po prvom zverejnení tejto stránky sa objavilo niekoľko ďalších návodov a rád na tému diplomové práce a projekty podobného druhu. Na tomto mieste by som chcel všetkým adeptom na ukončenie univerzitného štúdia doporučiť text ([4]) od pána Juraja Štefanoviča s názvom Robíte semestrálny projekt, diplomovku?. Je to veľmi svieži text v ktorom je pomerne zábavnou ;-) formou vysvetlené čo, prečo a ako je dobré urobiť, ako sa správať a ako vôbec chápať inštitút diplomovej práce a celého toho bengálu okolo nej. Je to text určený hlavne študentom FEI STU, ale vzhľadom na podobné zameranie našich škôl a podobné problémy, ktoré študenti a pedagógovia na týchto školách zažívajú, je to do poslednej bodky materiál vhodný aj pre študentov UI na FMFI UK. Aj vzhľadom na to, že autor tohto textu je oveľa skúsenejší vo veciach diplomových prác ako ja, ho preto vrele doporučujem. Keď nič iné, aspoň sa pobavíte na rôznych príhodkách z obhajob ;-).
Taktiež sa ukázalo, že kdesi skryté a zahrabané v zabudnutí na FEI STU, existuje knižôčka Ako úspešne vyriešiť projekt vydaný STU, ktory sa venuje záverečným bakalárskym, diplomovým a aj timovým projektom a je vhodný najmä pre študentov informatiky na FEI STU. Knižôčku je údajne možné kúpiť v predajni Malého Centra na FEI STU.
Niekoľko veľmi zaujímavých rád nájdete aj v [5] od Davida E. Goldberga v článku Technical Writing for Fun&Profit. Pomerne zábavným spôsobom je zhrnutá sada rád ako písať samotný obsah práce. Teda čo by nemalo chýbať v úvode, závere a vôbec ako sa k celej práci stavať. Podľa môjho názoru je to veľmi príjemné a poučné čitanie.